31 júla 2013

Malaga ---> Cabo de Gata


                                                                                                                                                                                                                                                                              

            Pútnik je človek, ktorý si musí uvedomiť, že k životu potrebuje v skutočnosti dosť málo. Keď si má človek zbaliť kufor, či pripraviť cestovnú tašku, alebo v prípade pešej púte, keď si chystá batoh, tak sa naozaj sústredí len na to podstatné. A zistí, že naozaj človek toho v skutočnosti až tak veľa nepotrebuje. A tak teda púť, putovanie, nás učí zmyslu pre podstatné veci.

 z kázne Mons. Cyrila Vasiľa o význame putovania v tradícii Cirkvi                                                                                                                    

                                                                                                                                                 

 

17 apríla 2013

Semana Santa - Veľký týždeň.

               Zobudil som sa na pochodový rytmus, bubny a činely. Z ulice  bolo počuť dychový orchester, vo vzduchu lietali lupene kvetov a farebné balóny, ulicou prechádzal Ježiš Kristus so svojou Matkou. Ľudia tlieskali, pozdravovali sochy,  v kaviarniach bežal priamy prenos z procesie, stále som počul smiech detí, trúbky a klarinet. Bola kvetná nedeľa.
     Prvé procesie sa konali v Malage v roku 1487 spojené s oslavou reconquisty, odvtedy počas zložitej španielskej histórie prešli mnohými zmenami. Dnes je tu viac ako štyridsať   "Cofradias" (bratstiev), ktoré sa  pripravujú na Veľký týždeň celý rok. Každé bratstvo má svoje "tróny" zobrazujúce biblické scény, svoj orchester, vlastné piesne, symboly a rôzne druhy habitov. Najväčšie tróny vážia takmer päť ton, vtedy ich nosí asi 250 mužov, za trónom ide dychový orchester. Úplne v predu idú stovky zahalaných  "nazarenos", kajúcnikov predstavujúcich ľútosť. Procesie trvajú až do Veľkého piatku, v uliciach mesta sú desaťtisíce obyvateľov, policajtov, turistov, fotografov.
    Nemám pocit, že ide iba o plytké divadlo, tradíciu a povrchnosť. Ticho  pozorujem vzďaľujúci sa kríž na ulici s výkladmi luxusných hodiniek a predraženého oblečenia. Tajomstvo Vzkriesenia ma presahuje. Uväznený v nepokojnom dave ľudí  prežívam radosť, slobodu, ktorá nie je záležitosťou priestoru,    Semana Santa na juhu Španielska nabáda prehodnotiť svoju ľahostajnosť voči duši...