Zobudil som sa na pochodový
rytmus, bubny a činely. Z ulice bolo počuť dychový orchester, vo vzduchu
lietali lupene kvetov a farebné balóny, ulicou prechádzal Ježiš Kristus so
svojou Matkou. Ľudia tlieskali, pozdravovali sochy, v kaviarniach bežal priamy prenos z procesie, stále som počul smiech detí, trúbky a klarinet. Bola kvetná nedeľa.
Prvé procesie sa konali v Malage
v roku 1487 spojené s oslavou reconquisty, odvtedy počas zložitej španielskej
histórie prešli mnohými zmenami. Dnes je tu viac ako štyridsať "Cofradias" (bratstiev),
ktoré sa pripravujú na Veľký týždeň celý
rok. Každé bratstvo má svoje "tróny" zobrazujúce biblické scény, svoj
orchester, vlastné piesne, symboly a rôzne druhy habitov. Najväčšie tróny vážia
takmer päť ton, vtedy ich nosí asi 250 mužov, za trónom ide dychový orchester. Úplne
v predu idú stovky zahalaných "nazarenos",
kajúcnikov predstavujúcich ľútosť. Procesie trvajú až do Veľkého piatku, v uliciach
mesta sú desaťtisíce obyvateľov, policajtov, turistov, fotografov.
Nemám pocit, že ide iba o plytké
divadlo, tradíciu a povrchnosť. Ticho pozorujem
vzďaľujúci sa kríž na ulici s výkladmi luxusných hodiniek a predraženého oblečenia.
Tajomstvo Vzkriesenia ma presahuje. Uväznený v nepokojnom dave ľudí prežívam
radosť, slobodu, ktorá nie je záležitosťou priestoru, Semana Santa na juhu Španielska nabáda prehodnotiť svoju
ľahostajnosť voči duši...
