24 marca 2013

Smerom do El Chorra.


V poloprázdnej kaviarni sedel oproti mne starší pán. V novinách El Pais čítal o rekordnej nezamestnanosti španielov, zvonku doliehal prenikavý zvuk megafónu, v ktorom pouličný predavač hlásil, že tri kilogramy pomarančov stoja dve eurá. Názov kaviarne aj rovnakomennej štvrti Malagy, Teatinos, bol odvodený od prísneho rádu Teatínov, ktorí do Španielska prišli v prvej polovici sedemnásteho storočia. Hrubou čiernou fixou zakúpenou v čínskom obchode (každý druhý obchod je tu čínsky "bazár") som si napísal tabuľky na stopovanie - Alora a EL Chorro , na mape som našiel výjazd na cestu A-357,  odkiaľ som sa pomerne rýchlo dostal do Alory. Sympatický stredoškolský učiteľ hovoril o malom záujme študentov, o povrchnosti a lenivosti, o výhodach bývania v malom meste. Ešte mi niečo vysvetľoval, títo ľudia hovoria veľa, ale už som nerozumel. Previezol ma úzkymi uličkami mesta, raz som mal pocit, že by mal pre istotu sklopiť spätné zrkadlá. Biele hranaté domy postavené veľmi blízko seba akoby odrážali súdržnosť veselých a hlučných obyvateľov. Andalúzia bola viac ako štyristo rokov moslimskou krajinou a na mnohých domoch bolo vidieť pozostatky islamskej architektúry - farebné keramické obklady s pravidelnými vzormi. Ďalej, do El Chorra som sa zviezol s mladým Švédom, jeho desaťmesačný syn pripútaný v autosedačke pokojne spal, manželka liezla v sektore Suizo a o dva  týždne mali odísť naspäť do Štockholmu. Za krátky čas som sa ocitol sám uprostred lesa, pred sebou som videl mohutnú skalnú stenu, svietilo slnko a fúkal slabý vietor. Tie zvuky ticha, chvíľu som tam len tak stál, mal som pocit akejsi malosti a spomenul som si na vetu Alain de Bottona: "Vznešené krajiny nám umožňujú, aby sme na svoju dobre známu nedokonalosť nahliadli novým, prospešným spôsobom." Chcel som mať Oľgu pri sebe, ako vtedy večer v lese pri Stráňach,  bola zima a nám sa ešte nechcelo ísť naspäť. Keď som prišiel pod stenu, Franz , Mária, Asha, Bogu a Slavo už mali prvé cesty vylezené. Vybalil som si lezečky, sedák, bratove expresy, do doliny bol nekonečný výhľad a len nešikovne som sa snažil zachytiť svojím Canonom príbehy týchto skál, lesov a  vtákov.